plan.art // RECENZIA // Hry na empatiu s divákom ma nezaujímajú
Keď v roku 2014 vyšiel vo Francúzsku autofikčný román En finir avec Eddy Bellegueule stal sa literárnou senzáciou. Autor Édouard Louis v ňom opísal svoje detstvo na severe Francúzska, v prostredí plnom násilia, ponižovania a homofóbie. Román (a jeho pokračovania) si získal pozornosť a úspech aj preto, že Louis písal o veciach, o ktorých sa nehovorilo. Opieral sa pritom, ako sám povedal, o jedinečnú politickú silu autobiografie, ako aj o to, čím literatúra dnes je. "Veľmi dlhú dobu mala literatúra za úlohu informovať o svete. Émile Zola, Jean-Paul Sartre alebo Simone de Beauvoirová písali o baníkoch, o robotníkoch, o ľuďoch, ktorí boli neviditeľní. Ukazovali nám, ako vyzerá svet." Túto úloho už ale podľa neho literatúra nemá plniť. "Všetci vieme, že žijeme v nerovnom svete, rasistickom svete. Pravda o svete už nie je skrytá. Úloha literatúry sa preto mení, už nebude slúžiť na to, aby sa ľudia niečo dozvedeli. Ale aby ich donútila pozrieť sa na to, čo už poznajú, ale čo nechcú vidieť."
Netrvalo dlho a po Louisových románoch siahli divadlá. V českom a slovenskom divadelnom prostredí to bol opakovane román Dejiny násilia. Pražské Divadlo Komedie uviedlo na sklonku minulej sezóny inscenáciu Dávida Pašku Jak se stát jiným. Paška sa rozhodol spojiť do inscenácie hneď tri Louisove romány. "Édouard Louis vo svojom románe Jak se stát jiným hovorí o nutnosti úteku z násilného prostredia francúzskeho vidieka a to aj za cenu zrady vlastnej rodiny. Podarilo sa mu to prostredníctvom napísania a vydania jeho knižného debutu Koniec Eddyho B., s ktorým mala jeho rodina problém, nakoľko v ňom podľa nich čiastočne zavádzal fakty. K príbehu jeho úteku sme naviazali dve ďalšie knihy Boje a premeny jednej ženy a Monique na úteku. Obe hovoria o matke Édouarda Louisa, pričom jedna opisuje jej útek od autorovho násilného otca a druhá podobnú potrebu ujsť od jej nového partnera. Z druhého vzťahu jej už finančne aj emočne musí pomôcť syn a to práve prostredníctvom kapitálu, ktorý nadobudol písaním o rodine, a teda aj o svojej matke," hovorí režisér. "A tu nachádzame základné otázky pre javiskovú adaptáciu a interpretáciu diela: Aká je cena slobody? Je možné si slobodu vykúpiť, aj keď je kupujúci sám dlžníkom? Je jednorázová pomoc skutočnou pomocou? Je pre mňa dôležitou otázkou, či je vôbec možné bojovať, ak niekto stále bojuje o sympatie. Je to konflikt, ktorý Édouard Louis ako autor, ako ideologická a ako politická osobnosť, v sebe nesie."