Nomos črepín a vrások

Ľubomír Feldek

básnik, dramatik, spisovateľ, prekladateľ

Dávid Paška (*18. mája 1999) má nielen výnimočný, ale - ak si nezabudneme všimnúť jeho mladý vek - aj výnimočne zrelý talent. Ak som použil slovo talent v singulári, hneď sa musím opraviť.

Dávid má viaceré výnimočné talenty. Už ako osemnásťročný bol prijatý na Max Reinhardt Seminar, Institut für Schauspiel und Schauspielregie der mdw - Universität für Musik und darstellende Kunst Wien im Palais Cumberlanm, kde študuje divadelnú réžiu, a jeho doterajšia režisérska bilancia je pozoruhodná. Trúfa si - aj napriek svojmu mladému veku - na takých "starcov" ako Euripides, Schiller či Brecht... Ale to sa u talentovaných umelcov stáva, rýchlejšia zrelosť predbieha detstvo, ale detstvo má zase pľúca vytrvalca, a tak v cieľovej rovinke už detstvo a zrelosť bežia vedľa seba. Náhodou mi prichádzajú na um mená ako Rimbaud a Ondruš, a hneď si aj uvedomujem, prečo. U oboch týchto básnikov nachádzame vrcholnú báseň, ktorá sa volá Pamäť. A k takej pamäťovej polohe sa už priblížil vo svojej druhej zbierke aj Dávid Paška - básnik. Pri príležitosti vydania svojej prvej zbierky povedal: "Našu dobu si dobrovoľne mrzačíme, aby sme sa následne mohli ľutovať. Moje básne som teda zmrzačil na obraz doby, no sebaľútosť je čo najdôkladnejšie vyextrahovaná poskytujúc priestor impresii."

Dávid však v druhej zbierke už dobre vie, že je to ešte aj inak. Doba sa usilovne mrzačí aj sama, aj bez nášho pričinenia. Ironicky (pretože nielen vážne, ale aj zábavne, s použitím peknej slovnej hry) sa pýta: "Ako má prísť zajtrajšok, keď šok z dneška neprichádza?".

Neviem, aký zajtrajšok čaká našu dobu. O úspešný umelecký zajtrajšok Dávida Pašku sa však už dnes nemusíme obávať.

Dávid Paška I Predslov


V predchádzajúcej zbierke šlo o proces, ktorý sa zo závrate vlastnej rýchlosti roztrieštil. Teraz mi neostáva nič iné, než tancovať medzi
črepinami daného procesu a pritom sa prizerať, ako sa do mňa a do môjho okolia vrývajú vrásky.
Túto zbierku píšem v snahe poprieť chronológiu času. Nejde však o radikálne a militantné počínanie mladého človeka, ktoré by vo svojej podstate odhaľovalo moju naivitu. Skôr je možné definovať tieto básne ako prosby či modlitby voči času. Prosím čas nech postojí, nech neprichádza večnosť zajtrajškov, nech je dnešok absolútny.
Nomos črepín a vrások.

© DuBari, s.r.o., 2021

Autor textu: © Dávid Paška
Obálka a ilustrácie: © Marek Ormandík
Grafická úprava: Robert Polansky

Vydalo: DuBari, s.r.o. 2021

Tlač: Tiskárny Havlíčkův Brod, a.s.

Všetky práva vyhradené.

ISBN 978-80-972695-4-8

POĎAKOVANIE

Ďakujem za podporu vydania knihy

Ďakujem Marekovi Ormandíkovi za jeho ilustrácie, ktoré úžasne harmonizujú moju zbierku Nomos črepín a vrások.

Ďakujem Robertovi Polanskému za grafické spracovanie knihy a tlačovín.