eculturebase.com // Ukameňované svedomie
Autor článku: Barbara Brathová
Prvou premiérou Divadla Aréna v sezóne 2025/2026 (20. februára 2026) bola inscenácia SAVED/SPASENÍ Edwarda Bonda – spoločenská dráma v réžii talentovaného mladého režiséra Dávida Pašku.
SAVED/SPASENÍ je spoločenská dráma Edwarda Bonda, ktorá bez ilúzií odhaľuje násilie zakorenené v každodennosti. Tlačová správa informuje, že inscenácia Dávida Pašku sa sústreďuje na otázku zodpovednosti jednotlivca v spoločnosti, ktorá stratila citlivosť voči utrpeniu. Dielo ani po desaťročiach nestratilo svoju znepokojivú aktuálnosť.
Charakteristickým znakom, ktorý sa odrazil v písaní Edwarda Bonda, je uvedomenie si sociálneho odcudzenia v dôsledku vlastnej skúsenosti s neprirodzeným presunom do neznámeho prostredia v ranom veku. Vystavenie hrôzam a násiliu (bombardovanie Londýna, v ktorom sa narodil) formovalo témy jeho tvorby. Zdá sa až kuriózne – cez prizmu fungujúceho násilia v spoločnosti (masového, komunitného, rodinného) – že hra vo svojej nelichotivej, sviežej aktuálnosti, ktorá rieši sociálne príčiny násilia a otázku individuálnej slobody, vznikla už v roku 1964. Rezonujúce naratívy kultúrnej chudoby, chudoby nespokojného ducha pracujúceho ľudu bez rodičovských vzorov, absencia lásky, ktoré ústia do skupinovej (davovej) psychózy, zrazu až hapticky ožívajú na javisku Divadla Aréna (až symbolicky – ako v aréne) a nie je to veru nič príjemné.
Edward Bond (1934 – 2024) je jedným z najvýznamnejších britských dramatikov 20. storočia. Vo svojej tvorbe sa systematicky venoval témam moci, násilia, sociálnej nespravodlivosti a zodpovednosti jednotlivca. Hra SAVED/SPASENÍ patrí k jeho kľúčovým textom, ktoré zásadne ovplyvnili vývoj moderného politického divadla; zároveň patrí k jeho najkontroverznejším a najvplyvnejším dielam.
Výnimočne začnem koncom. Premiéra spravidla nikdy nie je lakmusovým papierikom úspešnosti inscenácie. V hľadisku sedia rodinní príslušníci tvorcov, ich priatelia, kolegovia, študenti umeleckých škôl, pozvaní hostia. Taká tá umelecká bublina, v ktorej sa celkom logicky generuje priazeň ku "kamošom" na javisku, istý druh benevolencie voči prípadným nedostatkom diela, alebo neschopnosť vidieť ich cez hmlu kolegiálnej náklonnosti. Na Slovensku sa "standing ovation" stalo akýmsi národným zvykom, ktorý stratil na hodnote a výnimočnosti ako ocenenie tvorcov. Diváci sa akosi automaticky na premiérach katapultujú zo sedadiel bez ohľadu na kvalitu predvedeného, v mylnom presvedčení, že takto "sa to má".
Na premiére Divadla Aréna SAVED/SPASENÍ sa to po veľmi dlhom čase v divadelnom priestore až pozoruhodne nestalo. Aj potlesk bol spočiatku rozpačitý, neistý a všetci ostali sedieť. K sedadlám ich zrejme prilepila aktuálnosť témy, brutalita jej prevedenia a realistická nástojčivosť. Aj na recepcii v debatách niektorí pochybovali o pravdivosti skutočnosti, ktorú práve videli na javisku, napriek tomu, že sa deje na ulici aj v rodinách. Akoby sme podvedome nechceli priznať, že násilie, absencia empatie, primitívne pudové jednanie, sociálna nespravodlivosť, vulgarizmy a moc sú vskutku v našej realite prítomné, hoci denne tieto absurdné fenomény chrlia z obrazoviek a sociálnych sietí hnus do našich útulných, vypiplaných domácností.