DenníkN : Už sa konečne preberte!
Na scéne stojí drevený dom. Môže to byť saloon z divokého západu, v ktorom vládne ten, čo skôr stlačí spúšť. Môže to byť svätyňa Ku-klux-klanu, v ktorej je vzývaný Ježiš pred tým, než sa idú vraždiť "iní". A môže to byť aj súčasný Biely dom, v ktorom sa muž zahráva s hadmi.
Predtým než spadne opona a uvidíme dom, predstúpia dve postavy a čítajú báseň. Najznámejší poetický text Paula Celana Fúga smrti. Aj v ňom vystupuje muž, ktorý býva v dome. Býva v dome a hrá sa s hadmi. Dozerá, ako si ľudia kopú hroby vo vzduchu, kam onedlho vyletia cez komíny spaľovne tábora.
Adorno povedal, že po Osvienčime už nie je možné písať básne. Paul Celan si to dovolil a sprostredkoval tak traumu z holokaustu. Rakúska spisovateľka Elfriede Jelinek, živená obrazmi trumpovskej Ameriky, oživuje Celanovo inferno a prenáša atmosféru zániku a zúfalstva do súčasnosti.
Divadelné predstavenie Endsieg/Dobytie, ktoré uvádza bratislavská Malá scéna STU v réžii Dávida Pašku, je nekompromisne intenzívnym prúdom obrazov vykoľajeného sveta.