dennikn.sk / Režisér Dávid Paška: Nebojím sa cenzúry ani zákazov. Bojím sa letargie

16.06.2025

Dávid Paška pochádza z Bratislavy, no už ako stredoškolák odišiel za divadlom do Prahy a réžiu absolvoval na prestížnom divadelnom seminári Maxa Reinhardta vo Viedni.

Po úspešných inscenáciách v Rakúsku, Nemecku či Rumunsku, sa v uplynulej sezóne "vrátil" na Slovensko. Predstavil sa inscenáciami v Luduse, v Slovenskom národnom divadle, v mestskom DPOH aj v Divadle Jána Palárika v Trnave.

"Bol to trochu stres," hovorí o tom, ako sa cítil, keď sa mal ukázať pred domácim publikom. "Nechcel som byť ten, čo vyštudoval 'nemecké divadlo' a teraz ním prišiel infikovať slovenskú scénu," hovorí Paška.

Práve na Slovensku však zažil čosi, čo by sa mu zrejme v zahraničí nestalo. Keď v SND uviedli Tatarku, inscenáciu na motívy diela a života spisovateľa Dominika Tatarku, jeho portrét sa na transparentoch začal objavovať na protivládnych demonštráciách.

"Neviem, kto ho urobil a prečo, ale bol som z toho nadšený. Ukázal som fotky z protestov môjmu tímu a oni tomu ani nechceli veriť. O tom je totiž filozofia 'nemeckého divadla' – že ľudia z neho vyjdú do ulíc a snažia sa niečo urobiť. Tam o tom snívajú, tu sa to dialo," hovorí Dávid Paška.

V rozhovore sa rozprávame o tom,

  • či nemal pochybnosti, keď sa začal venovať divadlu tak skoro;
  • prečo sa vo Viedni necítil ani ako Východoeurópan, ani ako Slovák;
  • že vďaka skúsenosti zo zahraničia vníma pocit menejcennosti, ktorý majú jeho rovesníci na Slovensku;
  • ako sa mu robí divadlo v krízových časoch.

Uplynulú sezónu "doma" ste začínali v Luduse inscenáciou Odysea. Keď som na ňu išla, počula som iba to, že ju robil "strašne mladý a talentovaný režisér", čo sa počas sezóny skloňovalo ešte niekoľkokrát. Lichotí vám to alebo je to už stereotyp, ktorý je trochu otravný?

Keď sa to niekomu hodí do bulletinu, nedbám, nech to tam pokojne je. Ale začína to byť trochu zbytočné. Rešpektujem to, v istom zmysle mi to aj lichotí, ale občas si s ľuďmi v mojom tíme, ktorí sú odo mňa starší, hovoríme, kedy sa to asi skončí.


Čítať ďalej: LINK