Časopis kód // Recenzia // Tu už priestor pre spásu nie je
Autor: Ivana Topitkalová
Divadlo Aréna uviedlo vo februári 2026 premiéru svojej najnovšej inscenácie SAVED/SPASENÍ v réžii Dávida Pašku. Obsah aj formálne režijné riešenia pripomínajú estetiku in-yer-face divadla. Tá možno ešte v deväťdesiatych rokoch 20. storočia pôsobila šokujúco a provokatívne, no dnes už diela z nej vychádzajúce nepovažujeme za také kontroverzné. Práve v časoch politického nátlaku na to, aby umenie nepolitizovalo a bolo najmä pekné a oddychové, sa však takéto tituly opäť kontroverznými stávajú – no z úplne iných dôvodov. Uvedenie hry Edwarda Bonda je odvážnym a ambicióznym krokom Divadla Aréna. Prináša totiž dramatický kus plný násilia a hnusu, pričom ich pramene sú všade okolo nás.
Britský dramatik a režisér, ktorý rovnomennú hru napísal pred vyše šesťdesiatimi rokmi, sa považuje za predchodcu in-yer-face divadla. Tento divadelný prúd najviac zarezonoval v deväťdesiatych rokoch 20. storočia a upriamil pozornosť na okrajové témy ako násilie, drogy či promiskuita, ktorými odkrýval dôsledky chudoby, sociálnych nerovností a kapitalizmu. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia dráma Saved vyvolala obrovský rozruch a čelila dokonca cenzúre. Od prvého uvedenia hry prešlo vyše šesťdesiat rokov, no hra je v súčasnosti možno ešte aktuálnejšia ako predtým. Diváci a diváčky sú pri vstupe do sály Divadla Aréna vtiahnutí do atmosféry rave party – rave1 ako symbol kultúry úniku. Hrací priestor je od hľadiska oddelený priehľadným sklom a všetko javiskové dianie sa odohráva za ním – herci a herečka divoko tancujú, svetlá blikajú, hrá extatická hudba. To automaticky vyvoláva pocit odcudzenia, izolácie, svojbytného sveta a vzdialenosti. Výrazným vizuálnym prvkom je aj nerovná, zámerne zvlnená podlaha, tvorená akoby veľkými ostňami (Julius Leon Seiler). Nepevná pôda pod nohami prirodzene sťažuje postavám chôdzu a slúži tak ako metafora neustálych prekážok a prebíjania sa životom.
Po úvodnej párty diváci sledujú ako sa Pam (Eva Gribová) a Len (Jakub Švec) vracajú z klubu domov a sexuálne sa zbližujú. Prvok odcudzenia je tu prítomný aj použitím princípu live cinema. Kameraman konštantne nasleduje a sníma protagonistov, pričom zábery z kamery spolu so slovenskými aj anglickými titulkami sa priamo premietajú na plátno nad hracím priestorom. Uhol pohľadu sa teda zdvojuje, kamera pritom zdôrazňuje detail tváre či mimiku.